PS HRY

Call of Duty 2

Call of Duty je pojem, ktorý do všedného života hráčov priniesol vojnový zážitok (na počítačoch!) par excellence. Písal sa rok 2003 , Call of Duty zosadila z trónu Medal of Honor a získala nespočetné množstvo ocenení hra roka. Do výšin siahajúca hrateľnosť bola podopretá výborným game dizajnom, úžasnou atmosférou a nejedným pamätným momentom. Niektorými hráčmi kritizovaná linearita a preskriptovanosť však už nemohli zastaviť obrovský úspech hry. Kvalitný a dodnes obľúbený multiplayer zapchal ústa aj najväčším kritikom.

Tvorcovia z Infinity Ward sa vystrelili na obežnú dráhu popularity, ktorú zakončilo odkúpenie Activisionom za tučný balík zelených amerických bubákov. Vývojári sa rozhodli dobre využiť svoj potenciál a finančné zázemie veľkého vydavateľa, aby hráčom priniesli pokračovanie, ktoré malo byť ešte väčšie, strhujúcejšie a krajšie. Pôvodný 25-členný tím sa náhle strojnásobil, aby hru priniesol nielen na PC ale aj Xbox 360 za „pouhých“ 14.5 milióna dolárov. Konzolová verzia sa medzičasom stala jedným z najočakávanejších launch titulov, našťastie ani PC verzia nezostala bokom. Dokonca bola na trh uvedená o nejaký ten mesiac skôr.

Predtým než sa na ňu skutočne vrhneme, mám jednu básnickú otázku. Napadlo vás už niekedy, či takýto typ hier drvia aj naši nemeckí kolegovia? Predsa len, strieľať do vlastných dedov či pradedov je tak trochu, hm, úchylné. Nemyslíte? Môj spolubývajúci je Nemec, inak skutočne v pohode chalan, ja som však nemal odvahu priznať, že po večeroch posielam na smrť jeho rodákov. Možno sa poznáme príliš krátko, a možno sa ho opýtam, keď sa spolu poriadne opijeme. Dovtedy to asi zostane len ďalšou z mojich nezodpovedaných básnických otázok. 

Povedzme si to na rovinu a nenapínajme ctené obecenstvo. Call of Duty 2 do poslednej bodky a guľky splnila to, čo nám autori sľubovali. Stavia na osvedčených základoch epických bojov, vypätej atmosféry, vypilovanej hrateľnosti a špičkového technologického spracovania. To čo ste prežívali v jednotke, dostanete v pokračovaní dvojnásobne. Na druhej strane sa opäť jedná „len“ o lineárnu strieľačku s množstvom naskriptovaných udalostí. Ja ale musím dodať, že o setsakramentsy kvalitnú strieľačku.

Vývojári sa pevne držali hesla „nemeň, čo funguje“ a preto bude veteránom z jednotky na prvý pohľad všetko povedomé – od interfaceu až po štruktúru hry. Opäť prežijete tuhé boje v troch kampaniach a na troch frontoch v koži radového vojaka. Dohromady sa prestrieľate cez 10 misií, ktoré sú posekané na menšie podúlohy.

Začínate v mrazivom Stalingrade, kde sa ako neskúsený mladík naučíte držať pušku a hádzať „granáty“. (Keď sa nadriadeného spýtate, prečo namiesto granátov trénujete so zemiakmi, odzbrojí vás poznámkou: „Lebo majú väčšiu hodnotu ako váš život, desiatnik!“.) Váš tréning trvá skutočne len pár sekúnd a hneď sa vrhnete do tuhých bojov o každý kúsok mrazivej zeme. Z ruskej kampane by som rád vypichol misiu, keď musíte obsadiť vlakovú stanicu hemžiacu sa Nemcami. Ponad stanicu vedú kovové potrubia dostatočne veľké na to, aby sa do nich vošiel muž s puškou a dostatočnou zásobou streliva. To Nemci samozrejme na ich škodu netušia. Vleziete do rúry, nepozorovane sa dostanete až nad skupinku Nemcov a z bezpečnej vzdialenosti ich odpálite. Keď zvyšku dôjde, že oceľové rúry sú plné nepriateľov, začnú po vás strieľať. Dávky zo samopalov vo vašej blízkosti prerazia starú oceľ, aby sa do nich v nádhernom efekte mohlo vliať slnečné svetlo. Kým vám 40 stupňový mráz začne zaliezať pod nechty, premiestnite sa do horúcej severnej Afriky...

...do britskej kampane. Tú väčšina z vás už pravdepodobne videla v nedoladenej demoverzii, takže hrubú predstavu asi máte. Našťastie v porovnaní s demom vývojári všetko dotiahli do úspešného konca – o umelej inteligencii a grafike si však povieme až neskôr. V púšti plníte misie často pod rúškom noci, a dostane sa aj na tanky. Raz ich likvidujete navigovaním spojeneckých bombardérov, inokedy sa sami posadíte za volant (?) a delo rýchleho britského tanku. Bojovať proti nemeckým super tankom nie je sranda a poraziť ich môžete jedine svojou rýchlosťou a kúskom rozumnej taktiky. Celkovo je britská kampaň príjemným osviežením najmä vďaka neotrenému prostrediu púšte. Na fronte nikdy nie si sám, je tam s tebou...

... tlupa amerických vojakov. Podradnou myšlienkovou spojkou sme sa zrazu ocitli v poslednej americkej kampani. Nakoniec však na tom niečo bude, pretože Call of Duty 2 vás neustále presviedča o masovosti druhej svetovej. Žiadna hra zatiaľ nedokázala zobraziť epickosť vojny v takom rozsahu ako táto. Počas celej hry máte okolo seba spolubojovníkov, avšak hlavne v kampani za Amíkov budete uprostred obrovských útokov, keď máte pocit, že ste len oblak dymu v obrovskom molochu vojny. Zo screenshotov a videa známy útok na skaliská Pointe du Hoc a ich následne šplhanie v deň D vás nemôžu nechať chladnými. (Herne) naživo je to ďalší zážitok, ktorý budete mať chuť si zopakovať ešte aspoň raz.

Samozrejme do hry pribudli aj nejaké tie novinky. Infinity Ward sa čo najviac snažili vylepšiť hrateľnosť a atmosféru. Ako prvé vám udrie do očí chýbajúci ukazovateľ zdravia. Zabudnite na lekárničky alebo medika. Keď vás trafia, zmení sa vám videnie a vtedy je ten správny čas kryť sa za najbližšiu bedňu/sud/kameň. V bezpečí počkáte pár sekúnd a ste vyliečený! Aké jednoduché... Aj vy to cítite? Fuj, konzoly! (ale, ale chrupi, ktože nám napísal orgastickú recku na Gods of War? - pozn. kordi) Zomrieť môžete iba vtedy, ak ste príliš dlho vystavený nepriateľskej paľbe. Najskôr som na tento nový systém pozeral s nevôľou, pretože som hrou prechádza rýchlejšie ako guľka mäkkým ľudským tkanivom. Potom som však zvýšil náročnosť hry a všetko bolo OK. Ku koncu som pochopil a uznal výhody nového systému liečenia. Inifinity Ward dosiahli, čo chceli – nonstop akciu. 

Trochu taktiky do inak bezmyšlienkovitej akcie pridali dymové granáty. Klasické „fragy“ samozrejme zostali. Dymovnice som spočiatku veselo ignoroval, až kým som nezačal pod paľbou MG42 umierať príliš často. Okrem toho, že grafický efekt dymu skvele vyzerá, oslepí nepriateľov a vy sa môžete presunúť na inak nedosiahnuteľné miesta. Šokové situácie vám zase pripravia odnikiaľ sa objavujúci nepriatelia. Dym totiž neoslepí len druhú stranu ale aj vás. Viem si predstaviť, že v multiplayeri sa dymové granáty dobre uživia.

Call of Duty 2 je plná rôznych detailov. Napríklad môžete ovládať všetky zbrane, na ktoré v hre narazíte. A neplatí to len o samopaloch a pancierových pästiach mŕtvych nepriateľov, ale aj o napevno inštalovaných MG42 a obrovských 88 mm kanónoch. Často ich ani nemáte proti komu použiť, ale už aj to že si z nich môžete vystreliť, sa počíta.

GRAFIKA 9 / 10
Po stránke grafiky nemôžete Call of Duty 2 takmer nič vyčítať. Možno tak hardvérovú náročnosť. Opäť sa mi tlačí na myseľ – u nás na HRY.SME.sk – obľúbená fráza „vojna nikdy nebola taká krásna“, ale to by zase niektorí nechápaví tvrdili, že sa nám skutočná vojna páči a podporujeme vojnové konflikty. O takúto vojnu nemáme záujem, tá sa nám nepáči... Vy ostatní ste snáď pochopili, že po stránke grafiky dnes nič kvalitnejšie ako Call of Duty 2 nezoženiete. Samozrejme v okruhu strieľačiek z druhej svetovej. Na skutočne silnom stroji (odporúčam 3.0 GHz, 1 GB RAM, GeForce 6800) si užijete spomínané dymové clony, kvalitné modely nepriateľov a perfektne otextúrované prostredie. Hra jednoznačne ťaží z toho, že bola pripravovaná na next-gen Xbox 360, takže sa nemuseli robiť žiadne kompromisy ako v prípade Brothers in Arms: Earned in Blood (recenzia čoskoro). Ešte klobúk dolu smerom k Infinity Ward, pretože si vyvinuli vlastný grafický engine.

Ak nemáte hlboko do vrecka a vaša nadupaná mašina obsahuje 2 grafické karty v SLI móde, Call of Duty 2 si užijete ešte o niečo lepšie ako ostatní smrteľníci, pretože si môžete zapnúť jeho podporu priamo v options. My ostatní si necháme hru automaticky nastaviť optimálne nastavenia, ktoré je potom možné ručne doladiť. 

INTERFACE 9 / 10
Ovládanie zostalo na chlp rovnaké a v menu snáď pribudli len dve hviezdičky do loga. Tu vývojári skutočne nemali, čo riešiť. Ovládanie bolo už v jednotke časom overené. Odvtedy sa nič nezmenilo. Možno len to statické menu by nemuselo byť až tak statické, ale to si už trochu vymýšľam.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Call of Duty 2 sa hrá fantasticky, to sa jej nedá uprieť. Napriek tomu, že neprináša nič revolučné, ale stavia na vylepšených základoch jednotky. Dizajn levelov je stále lineárny, jasne však vidieť snahu autorov, takže vám to veľakrát ani nepríde. Bojové pole je zväčša tak rozsiahle, že sa často môžete vybrať rôznymi cestami. Niekedy máte na mape splniť viacero úloh v ľubovoľnom poradí. S naskriptovanými situáciami je to podobne. Je ich tu množstvo, ale do hry sú zasadené citlivo, aby neboli otravné. Všetko je robené s cieľom čo najhustejšej atmosféry.

Zároveň má hra neuveriteľný spád. Len málo akčných hier sa môže pochváliť takýmto tempom hry, bez toho aby vás po pár hodinách omrzela. Určite je to aj vďaka rôznym prostrediam, v ktorých mohli vývojári pripraviť množstvo odlišných situácií. Nudiť sa nebudete ani na sekundu, to vám garantujem.

Na druhej strane tým trpí príbeh. Rozkúskovanosť hry a tri rôzne postavy vám znemožnia dokonale sa vžiť do kože vojaka, prípadne prežívať jeho pocity. Určite sa zabavíte, ale slzu za žiadneho vášho mŕtveho kolegu neuroníte. Ešteže tu máme Brothers in Arms, ktorá okrem akcie ponúka aj riadny kus taktiky a omnoho viac emócií.

MULTIPLAYER 9 / 10
Hra po sieti patrila medzi silné stránky už prvého dielu a dodnes patrí na internete medzi najhrávanejšie „sieťovky“. V dvojke nájdeme klasické módy ako Deathmatch, Team Deathmatch a Capture the Flag. Potom tu máme známy Search and Destroy mód, ktorý sa podobá CSku a nakoniec Headquarters. Ten je zaujímavý tím, že musíte postaviť základňu na jednom z dvoch miest na mape. Ak sa vám to podarí, začnú vám pribúdať body, váš tím sa však nemôže respawnovať. Medzičasom sa vás nepriateľský tím samozrejme snaží zlikvidovať. Skutočnú kvalitu MP v hrách preverí až čas, v tomto prípade to však už urobil. 

ZVUKOVÉ EFEKTY 10 / 10
Ozvučenie patrilo medzi špičkové aspekty už v pôvodnom Call of Duty. To čo dokázala dvojka, je ale skutočne fantastické. Asi takto hučí skutočná vojna. O realizme zbraní netreba ani hovoriť. Za zmienku stoja hlavne výkriky vašich spolubojovníkov. Majú obrovskú paletu rôznych hlášok a dialógov, ktoré kričia na základe situácie. Infinity Ward vyvinuli špeciálny battle chatter system, ktorý vraj má vyše 20 000 riadkov dialógov.

HUDBA 8 / 10
Cez všetok ten ruch by ste toho asi veľa nepočuli, preto hudba hrá len občas. Väčšinou je to na konci úspešne splnenej misie a v menu. Aj to málo je však kvalitné a dobre dokresľuje, napríklad atmosféru víťazstva.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
O náročnosti sme sa bavili už vyššie. Môžete si nastaviť 4 rôzne, ale ak ste čo i len trochu ostrieľanejší hráč, prepnite si z Normal na Hardened. Inak je hra príliš jednoduchá a nepredstavuje veľkú výzvu. Ľahko by ste ju pokorili za nejakých 10 hodín. Nechajte teda Easy pre vášho deda, spomínajúceho na staré dobre časy. Nemci nám od minula dosť zmúdreli. Skutočne, nepriatelia sú často až pekelne nepríjemní. Neustále sa kryjú a dokonale využívajú granáty, ktoré dokonca vedia hodiť po vás naspäť.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Call of Duty 2 je zatiaľ to najlepšie, čo môžete tento rok v žánri akčných strieľačiek dostať. Napriek veľmi podobnej hrateľnosti ako v jednotke, pokračovanie stavia na dobrých základoch a posúva akčný žáner opäť o kúsok vpred. Či už sa jedná o technické spracovanie, špičkovú grafiku alebo hrateľnosť, nové Call of Duty po každej stránke exceluje. A hlavné je, že sa budete kráľovsky baviť.

Stále tu však je priestor na zlepšenia do trojky. Ocenili by sme napríklad viac príbehu, prepracovanejší fyzikálny model alebo interaktívnejšie prostredie.

http://www.abcgames.sk/?ID=9529&p=hry_zobraz