PS HRY

Ojedinele si privolávam na začiatok recenzie slovíčka, ktoré znejú v reklamnej kampani na hru, tentoraz však nemôžem inak. "Tequilou nasiaknutý masaker" Total Overdose dokonale vystihuje, ale všetko treba brať s rezervou. Jednak DVD disk s hrou po zradnom nápoji nepáchol, avšak na vytvorenie úplne dokonalej atmosféry odporúčam jednu fľašku tohto alkoholu kúpiť. Nie, tentoraz nemám na mysli uvedenie organizmu do stavu úplného vyčerpania, aby ste hru nevnímali, ale decentne, už len pre ten pocit. Samozrejme neplnoletí si dajte svoj džúsik, mimochodom násilia je v Total Overdose dosť (a riadne morbidného s príchuťou čierneho humoru), takže by sa na prvý pohľad obyčajná akcia nemala dostať do rúk úplne každému. Primárne to nemyslím ako varovanie pred násilím, na to tu máme povolanejších. Totálne sa totiž predávkujete len v prípade, že je vášmu srdcu blízke mexické prostredie a hltáte filmy typu Desperado (zatínam zuby a odpúšťam si blbú a neetickú poznámku), Once Upon a Time in Mexico, El Mariachi alebo dokonca aj Mexičan, kde stvárnil hlavnú úlohu sladučký Pitt – btw, je to skutočne dobrý herec, nič proti.

Ak máte vyššie uvedené filmy zhliadnuté a nezomierali ste pri prestrelkách, komických a trochu prihlúplych Mexičanoch nudou, určite cítite potenciálny hit. Zápletke nechýba povestná jednoduchosť, ktorá však spojením s neotrelým prostredím vytvára dokonalú atmosféru ťažko k niečomu prirovnateľnú. Nutná podmienka k zábave je teda jasnejšia než opica na nový rok, treba sa však posunúť o krok ďalej. Bratia Cruzovci by sa nedostali nikomu do pozornosti, nebyť nešťastnej náhody, ktorá stála život ich otca, pracujúceho pre DEA (protidrogová organizácia, takže práškový cukor skryte). Ono sa ukáže nemilá skutočnosť – smrť papá mala do náhody príliš ďaleko. Tommy a Ramiro sa rozhodnú konať a keďže majú stopu, že za nechutnou vraždou (nie každému sa podarí skočiť si z lietadla... bez padáku... a väčšinou maximálne tak raz) stojí niekto z narkomafie a je potrebné zistiť, či to bude jeho excelencia ujo Muerte. Táto osôbka stojí v čele narkomafie, pričom to nie je len tak – prídem za ujom v drahom saku a dáme rošambo. Jednoduché to nie je, najprv sa treba votrieť do priazne tohto hovádka, niekoľko násobne prevyšujúceho klasické ľudské rozmery, aby ste zistili čo a ako. Alebo žeby vás niekto zradil? No nič, príbeh necháme tak, schému vývoja má rozhodne peknú, pričom všetko prežívate s Ramirom, ktorý je z bratov cynickejší, drsnejší, prchkejší, atraktívnejší... a momentálne nesedí na invalidnom vozíku s rozsiahlymi zraneniami ako jeho brat. „Rambovitosť“ vám dokáže už úvodná upútavka na hru po logách tvorcov (pri ktorých som sa až nechutne úchylne uchechtával). Mexický folklór cítiť okamžite po príchode do mesta, no o tom v ďalšom odstavci... 

...takže mexický folklór je cítiť okamžite po príchode do mexického mestečka, kde sa celý príbeh odohráva. Podobne zameraných hier nie je príliš mnoho, v mojej mysli sa objavuje maximálne tak Grim Fandango, no v tom prípade išlo o adventúrku a nie číru akciu. Neverili by ste, ale Total Overdose ma vtiahlo do svojho prostredia oveľa viac, než San Andreas, ktorý by sme mohli pasovať za akú-takú konkurenciu pre dnes posudzovaný projekt. Voľne sa pohybujeme po meste s rôznymi štvrťami (nanešťastie sa musia nahrávať) v jednom z niekoľkých druhov automobilov, ktoré sa od seba líšia síce len minimálne, ale dopravné prostriedky sú správne „hrdzavé“, čiže ďalšie plus do atmošky. Za volantom sa dlho neudržíte a pomer jazdenia a akcie po vlastných je približne jedna k jednej. Na jazdení sa toho veľa vymyslieť nedá, fyzikálny model je až neskutočne arkádový, čomu je potrebné prispôsobiť svoju jazdu – nebojte sa búračiek, ono sa to vsiakne, navyše to dobre vyzerá. Ak z vozidla vystúpite, väčšinou kvôli streľbe alebo inom likvidovaní nepriateľov. Zbraní je dostatok, poberiete ich všetky, pričom celý arzenál číta všetko možné od pištolí, brokovníc, cez tradičné pušky, samopaly, AK-47 až po granáty, molotovy, no natrafíte i na mačetu, hrable alebo pálku.

Keďže si Total Overdose vypožičal systém voľnosti zo San Andreasu, misie môžete plniť kedy sa vám zachce a odporúčam poctivo sa venovať i postranným úlohám, pretože sú nielen zábavné, ale dostanete sladkú odmenu. Znenie úlohy sa týka väčšinou vystrieľania partičky nepriateľov (na čas, ich počet, určitým spôsobom), nájdu sa však i zábavné typy, kde musíte napríklad pomocou vysokozdvižného vozíka odpratať z cesty debny a doniesť niekomu automobil. Ja som sa nevedel nabažiť ani ničenia buritos stánkov – nádhera. Niektoré misie sú čisto závodné, prechádzate cez vopred určené miesta (žltá bublina), aby ste systémom checkpointov dostali čas navyše a mohli prejsť cez všetky bubliny. Primitívna nádhera, misie nepatria medzi extra originálne, ale čo je dôležitejšie, sú zábavné. Ak daný quest splníte, neznamená to, že ste za vodou. Musíte počas jeho plnenie nazbierať minimálny počet bodov. Ohodnotenie je rozdelené na tri hranice: minimálna (toľko bodov musíte nutne získať, inak sa môžete vrátiť k poháriku tequily) a dve bonusové (ak dosiahnete daný počet, obdržíte bonus – väčšie zásobníky, viac zdravia, nové zbrane, viac staminy... veľmi primitívne RPG prvky, ale ak vás delí zopár bodov od ďalšieho bonusu, misiu si určite zopakujete). Hlavnú dejovú líniu nebudem príliš rozvíjať, ide o náročnejšie (časovo i obtiažnosťou) úlohy a prezradiť vám príbeh – stratilo by to svoje čaro.

Vyššie som spomenul niečo o stamine a práve s ňou súvisí v poslednom čase hojne využívaná funkcia spomalenia času. Stlačením medzerníku postava skočí do vami určeného smeru, čas sa spomalí a vy môžete presnejšie mieriť. Ak sa náhodou nachádzate pri stene, spravíte nádherný matrixovský obrat (rozbehnete sa kolmo proti stene, odrazíte sa od nej a nádherne prevedené salto je na svete – v galérii nájdete niekoľko obrázkov po sebe z danej gymnastickej parádičky). Za všetky tieto skopičiny ste bodovo ohodnotený a čim viac nepriateľov zabijete v určitom časovom intervale (ktorý sa znovu obnoví pri ďalšom zabití), body sa sčítajú a násobia počtom mŕtvoliek, ktoré ste za sebou zanechali. Čím väčšie kombo, tým väčšia zábava. To by mohlo byť k strohému popisu hry aj všetko a teraz vám skúsim vysvetliť, prečo som počas celého hrania nevýskal radosťou.

GRAFIKA 6 / 10
Pri hodnotení grafického spracovania San Andreasu sa strhla v diskusiách vcelku pekná bitka, ktorá prebiehala tradičným spôsobom – recenzent je magor, grafika je šit, veď sa mi grafika za dvadsať litrov nezahrieva. Omyl priatelia, no to je niekedy zbytočné vysvetľovať pre hráčov, rátajúcich každú textúru. V porovnaní s Total Overdose je San Andreas sexi mačička a možno si už niekto uvedomí, že grafika nie je len o tých nádherných svetielkach, ktoré vídavame v technicky vyspelých FPSkách. V našom prípade sa jedná o konverziu z konzol, takže nemožno očakávať vlnenie sa trávy podľa sily vetra a ten najrealistickejší západ slnka. Na druhú stranu je hra menej náročná na hardvér. Dizajn mesta má ten správny šmrnc, uličky vyzerajú príjemne, nájdete tu takmer všetko, čo sme si mohli omrknúť vo filmoch (úzke, špinavé ulice so sexhopmi a červenou neónovou výzdobou, diaľnice obkolesené púšťou, ale napríklad i vilu jedného z narkobarónov, štadión, kde sa uskutočňujú býčie zápasy... ), dokonca to pôsobí na prvý pohľad úplne prirodzene, ale dojem z grafiky kazí viacero symptómov a ja som bol pri hodnotení ešte mierny. 

O nahrávaní jednotlivých častí mesta som už niečo písal, to však nie je všetko. Celé mi to pripadalo hrozne malé, za pár minút (v tomto prípade sú to 2-3 minúty) obehnete dôležité miesta. Rozloha je výrazne menšia, dokonca mesto nesiaha po členky rozsiahlosti Vice City a v tomto momente začína mexické GTA výrazne strácať dych. Modelov automobilov je príliš málo, navyše má máloktoré vozidlo viac než jednu farebnú verziu. Poškodenie? Áno, dvere, kufor a kapota sa začnú otvárať, inak nečakajte nič extra, nie vždy mi bolo jasné, kedy už nastala tá hranica, kedy mám auto roztrieskané, chvalabohu funguje upozornenie v podobe plameňov, kedy je najvyšší čas opustiť vyhriate sedadlo. Prekrývanie textúr, prípadne zaseknutie zamrzí. O to viac, že v jednej misii to do mňa páli jeden boss i cez stenu, pretože cez ňu prešli hlavne jeho brokovnice. Holt, nie každý deň je nedeľa. Smiešne pôsobia aj animácia civilistov, zdrojom úsmevu bude nielen ich neprirodzený beh, ale i pokusy (samozrejme neúspešné) zdolávania prekážok. Tak som teda grafike dal, veď screenshoty hovoria o všetko, ale netreba grafické spracovanie odcudzovať len preto, že pôsobí „vyblito“. Prostredie má šmrnc, spomalené zábery (či už pri prestrelkách alebo skokoch s automobilom) stoja za zhliadnutie. Videá, ktoré na vás čakajú v priebehu misií majú hlavu, pätu a dokonca aj vtip.

Zostáva mi teda len dúfať, že chápete moje ohromenie dizajnom, ten totiž jednoznačne prevalcoval výzor. Málo modelov všetkého sa však odpustiť nedá, no poslabšie grafické spracovanie Total Overdose len potvrdzuje, že hodnotenie grafiky San Andreasu nebolo strelené len tak z brucha.

INTERFACE 7 / 10
Tradičná kombinácia klávesnice a myšky nemá chybu. Nebudem vám popisovať ako sa chodí alebo strieľa, skôr poukážem na niektoré zaujímavosti. Ja som hojne využíval efektné vyskočenie z auta, ktoré sa dá výborne načasovať – pravým myšítkom sa vykloníte (stále ešte ovládate voz) a ľavým vyskočíte, pričom náraz do čohokoľvek ozdobí výbuch. Áno, nádherne krvavý masaker a to všetko vďaka intuitívnemu ovládaniu. Podobne je na tom i spomalenie času pri súbojoch – veľmi jednoducho prídete na spôsobom odrazov od stien, otočiek a skokov. Lenže vo výslednom hodnotení napokon svieti len 3 a pol hviezdičky, takže je potrebné zistiť, kde spravili súdruhovia z NDR chybu.

Niekedy sa mi stalo, že postavička neuposlúchla daný príkaz, najčastejšie to bolo pri výskokoch z auta. Kurzor má bielu farbu. Nič nezvyčajné, lenže on pripomína trochu väčšiu bodku, namaľovanú „sprejom“ v Skicári. To už na vtip mesiaca rozhodne nevyzerá a mierenie je vďaka tomu trochu náročnejšie, pretože pri svetlých pozadiach vidíte, že vlastne nevidíte. Chvalabohu funguje automatické zameranie najbližšieho protivníka (na jeho telíčku sa objaví červený terčík), takže i nepresnosť sa dá prepáčiť, keby ciele neboli niekedy volené veľmi nevhodne. Trochu zúrivosti som si užil u pri nastupovaní do vozidiel (niektoré majú príliš malú oblasť, do ktorej sa musíte dostať, aby ste do nich mohli nasadnúť, pričom vysokozdvižný vozík ju má nelogicky v zadnej časti), čo sa pri časovom obmedzení misie prejavilo i na mojej radosti, takže som od samého nadšenia skoro päsťou stenu prerazil. Ešteže sa mi vekom objavil i rozum a siréna v hlave varovala, že nejde o najvhodnejšiu činnosť.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Ak niečím Total Overdose fascinuje, tak rozhodne hrateľnosťou, svojou atmosférou, bravúrne rúcajúcou všetky vážne zápletky a strhávajúc bezbranného recenzenta do víru šialenej akcie nedovolí vydýchnuť. A to je sakra veľký dôvod na vysoké hodnotenie. Nemusíte mi pripomínať, že tu vlastne všetko bolo a ak sa snažíte predávkovať nejakou tou novinkou, zistíte, že nás síce teší svojou prítomnosťou, no poukazuje na svoje chyby vzniknuté mladíckou nerozvážnosťou. Mexický folklór jednoznačne ruluje, obľúbil som si ho už v spomínanom Grim Fandangu a ak začujem hanlivé slová na niektoré z Banderasovych dobrodružstiev, okamžite vyťahujem puzdro na gitaru. V tomto prípade sa nechytá ani San Andreas so svojou nigga atmosférou. Pre každého niečo, po čom srdce prahne, v našom prípade je to lahodná dávka patosu z prostredia mexického, ako by básnik Slavo istotne prehlásil. 

Už som spomenul čierny a tak správne úchylný humor. Ak sa pamätáte na bonusové „kill frenzy“ z GTA, tu nájdete dve podoby: Day of the Dead, kedy sa obloha sfarbí do krvavo červena a začnú sa na vás valiť postavičky, pre mexické podsvetie typické – nechcem znovu spomínať GF, ale nedá mi inak – sú šialení, idú po vašom krku, je ich stále viac a vy ich kosíte a kosíte. Zábava. Skutočne! Druhý variant vás premení na bláznivého wrestlera (?), ktorý musí rovnakým spôsobom likvidovať zástup podobne infikovaných tlstých osôb v obtiahnutom elastickom oblečení. Úchylné. K tomu si treba pripočítať tzv. Loco Moves, alias špecialitky, ktoré postupne zbierate. Je ich hodne a vymenujem len niekoľko, pretože hoci sa to nezdá, nemôžem vykvasiť na mierne priemernú hru rozsiahlu recenziu – to potom zas bude rečí. Medzi najpríťažlivejšie špecialitky patrí príznačne nazvaný bonus „El Mariachi“, kedy sa obraz trochu rozmaže, do rúk hlavného hrdinu pribudnú dve gitarové puzdrá, z ktorých štekajú strely. Áno, videli sme to filme a ten pocit absolútnej nadvlády, hoc iba na zopár sekúnd, sa pri totálnej deštrukcii nedá popísať, takže mi musíte veriť. Alebo môžete hodiť protivníkom hračku a oni na vás zabudnú a stanú sa z nich malé deti. Prípadne si zavoláte kamaráta wrestlera (patrične šialene vykrikujúceho) , či sa zmeníte na býka – bežíte a nárazom likvidujete protivníkov. Posledná lahôdka je niečo na štýl reťazového kolotoču – predstavte si, že máte v rukách samopaly, nechajte ruky uvoľnené vedľa tela a roztočte sa; automaticky vám pôjdu ruky nahor a teraz už len stlačiť spúšť a všetci naokolo zaspávajú spánkom večným. Dobre, nie je to ako reťazový kolotoč, skôr to pripomína krvavý masaker šialenca v berserku, ale nemôžem predsa odradiť moralistických bláznov.

Nič sa však nevyrovná geniálnym súbojom. Vďaka tomu, že sa vám „spomaľovač časový“ nabíja relatívne rýchlo, môžete, a vlastne pri pokusoch o čo najvyššie skóre musíte, používať túto fintu, zabíjať plebs v drogovom doupě lahodnými gymnastickými kúskami. A popritom sa výborne bavíte. Môžete chcieť niečo viac? Príbeh sa posúva stále ďalej, občas plníte postranné misie, pri ktorých niekedy od hnevu prefackáte svojho obľúbeného plyšáčika a musíte sa mu celý večer ospravedlňovať a šepkať do uška nežné slová. Alebo tak nejako. Totálne predávkovanie je teda riadne tuhá lajna kokainu, aspoň čo sa týka hrateľnosti. 

MULTIPLAYER
Amigo pracuje sám, comprende?

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Zúfalo komický prízvuk hlasov tvorí nezanedbateľné percento atmosféry. Drsná deva znie drsne, flegmatický hlavný hrdina flegmaticky, pošahaný kontakt na vrakovisku pošahane… čo vám viac treba. Anglický dabing s mexickým prízvukom nemá chybu, rovnako je na tom kvílenie pneumatík, streľba zo zbraní alebo burácanie kamiónu.

HUDBA 9 / 10

Srdiečko mi zaplesalo pri skladbách od skupín Molotov a Deliquent Habits. Bravó, to sa nedá opísať, to treba počuť. Mne sa nestalo už dobre dlhú dobu, aby som zapol hru len kvôli tomu, aby som počúval skladbu v úvodnom menu! Niekoľkokrát za sebou! Uznávam, občas mi straší vo veži viac, než by spoločnosť zniesla, ale hudobná zložka je na slastné povzdychnutie. Ááááách. V hre zaznievajú skladbičky len v určitých momentoch, kedy dochádza k poriadnym bitkám a prísahám, že si do rytmu krvavého masakru budete s úsmevom na perách podupkávať riadne namotávajúcu rockovú skladbičku s občasnými nádychmi repu. Pol hviezdičky však dole za absenciu muziky pri jazde autom – žiadne rádio ako v GTA = obrovské sklamanie, veď skladby sa počúvajú tak dobre.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Na scénu prichádza jeden z najväčších kameňov úrazu. Nie, nebudem hovoriť o hracej dobe. Kto chce, pohodlne sa prenesie nad 10-12 hodín, teda ak sa nebude hnať len za plnením misií, pretože na miesta nemusíte jazdiť, ale sa na ne môžete automaticky presunúť výberom z menu. To však sami okrádate nielen o príjemne strávený čas pred počítačom, ale i o zábavu. Tým vážnym problémom je umelá inteligencia. Úplne všetkého. Najprv si vezmeme obyčajných ľudí, ktorí by nás nemuseli vôbec zaujímať, ale keď nám tak komicky skáču pod kolesá a je z nich nádherná kašička z krvi a rozdrvených kostí, že by ani jedno malé dietko neodolalo a so štebotavým hláskom „papa“ si dalo ďalšie sústo. Nechal som sa trochu uniesť, prepáčte. No AI bežného obyvateľstva je nulová, čo zistíte i pri úteku smerom do steny, ak zistia, že máte vytiahnutú zbraň. Narazia do nej, spadnú a už nevstanú, pretože náraz im asi vyradil z činnosti tú jedinú mozgovú bunku, prikazujúcu nájsť najbližšiu stenu a rozmlátiť si o ňu hlavu. Naháňačky chodcov autom? Zabudnite.

O to viac zamrzí absencia akéhokoľvek premýšľania u protivníkov. Zvládnu len zamerať vás, bežať oproti a páliť zo zbrane, pričom stačí strafovať a doslova sa uhýbať pred ich strelami. Väčšiu šarapatu so zdravím vám spôsobia len pri väčšom výskyte a obavy majte z bossov, pri ktorých miniete všetku muníciu a ja som ich často musel doraziť ručne. Preto sa sluší poďakovať za možnosť „rewind“, čiže vrátenia cca 15 sekúnd v čase späť po vašej smrti. Na dementných protivníkov treba ísť priamo, občasne si uložíte pozíciu pri checkpointoch (inak sa hra ukladá pri začatí a ukončení misie automaticky, čo úplne stačí) a veselo sa predierate vpred. Ovládanie nervovej sústavy som si vyskúšal pri časovo obmedzených úlohách – mám však peknú čiernu klávesnicu a tú predsa už obetovať nemôžem, navyše sa mi v skrini kopia a náhradných kláves mám niekoľko stoviek.

Do tretice si povieme niečo o vodičoch – rovnakí idioti ako chodci, v hlave nemajú všetko v poriadku, dopravné predpisy samozrejme nedodržiavajú a jazda je tak síce akčná, ale keď máte super autiak a z vedľajšej uličky to do vás napáli nejaký farmár z dodávkou, pamätajúcou ešte mladosť Karla Gotta, to nahnevá. Rovnako ako nezmyselne dlhé vety. Dokonca tak, že inak pokľudný šofér vystúpi z vozu a zmasakruje všetko v dosahu. Oh, tiež máte na niečo podobné chuť pri inteligentných vyholených hlavách v škodovečkách? 

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Holá holá, záver recenzie nás volá. Je to smutné, ale Total Overdose je pecka s tromi závažnými chybami, pričom za každú z nich som musel nekompromisne strhnúť niečo z hodnotenia. Nulová umelá inteligencia, malé mesto, navyše slabšie stvárnené a malá variabilita vo všetkých oblastiach. Lenže ak si predstavím, že by sa Deadline Games pustili do pokračovania a uvedomili by si tieto chybičky krásy, mohli by sme, povedzme za dva roky, chrochtať blahom. Patrím medzi tú skupinku ľudí, ktorá si pod Desperádom nepredstaví Róma, hrajúceho sa na Taliana, ale klasiku s čiernovlasým gerojom a preto som sa po celý čas hrania výborne zabával. Keď prižmúrim oči, cena poklesne pod 7 stoviek, rozhodne ich obetujte, no za plnú cenu ide o trochu nedopečený koláčik. Zhltnete ho ešte horúci, ale potom vás začne bolieť bruško a to už tak lahodné nie je. Tak adios a ešte jednu tequilu poprosím.